Ruská invázia na Ukrajinu vraj podľa ruského plánu, ale je tu jeden háÄik a tým je druhá stran konfliktu, Ukrajina. Plánom ruskej invázie. Utajovaný dokument, ktorý bol údajne zostavený predtým, ako ruské jednotky prekroÄili hranicu, poÄÃta s úplným ovládnutÃm Ukrajiny: zabavenÃm súkromného majetku a prevzatÃm bánk, dopravy, prÃstavov a volených inÅ¡titúciÃ. Existujú ustanovenia o federácii bábkových âľudových republÃkâ a možno o ich pripojenà k Rusku, ak to bude potrebné. Existuje riadok o âdenacifikáciiâ ukrajinského vzdelávacieho systému, nech už to znamená Äokoľvek.
Ruská invázia na Ukrajinu vraj podľa plánu
V porovnanà s týmto totalitným zoznamom želanà sa mierové rokovania s Ruskom zdajú byÅ¥ rozumnejÅ¡ie. Rusko predkladá Å¡tyri hlavné požiadavky: vyhlásenie ukrajinskej neutrality; formálny súhlas Ukrajiny s tým, že Krym, ktorý Rusko obsadilo v roku 2014, je ruským územÃm a že oblasÅ¥ Donbasu na východe Ukrajiny, ktorú kontrolujú separatisti podporovanà Ruskom, je nezávislá; demilitarizácia Ukrajiny; a oslobodenie Ruska od západných sankciÃ. Zdá sa, že Ukrajina je pripravená súhlasiÅ¥ s niekoľkými z týchto požiadaviek, vrátane vzdania sa perspektÃvy Älenstva v NATO a prijatia nejakého kompromisu o okupovaných územiach. Tureckà a izraelskà partneri vÃtajú to, Äo oznaÄujú ako pokrok, ktorý spája obe strany.
Ale sú tu dva veľké problémy
Prvým je ruská maximalistická definÃcia demilitarizácie. Chce, aby Ukrajina zredukovala svoju armádu na 50-tisÃc, Äo je pätina jej súÄasnej veľkosti. Po mesiaci krvavých obetà je len málo ľudà na Ukrajine pripravených súhlasiÅ¥ s takýmto rezom. Druhým je ukrajinské presvedÄenie, že Vladimir Putin nestiahne svoje sily z oblastà východnej a južnej Ukrajiny, ktoré dobyli alebo sa chystajú dobyÅ¥. Je tu trpká skúsenosÅ¥: ruské jednotky zostali na Donbase napriek tomu, že sa museli stiahnuÅ¥ podľa dohôd z Minska z rokov 2014-15.
Sekundárne diskusie sa týkajú rozsahu nových bezpeÄnostných záruk pre Ukrajinu. Hovorilo sa o vzorci, ktorý zahÅÅa päť stálych Älenov BezpeÄnostnej rady OSN plus Turecko; nie je vÅ¡ak ani zÄaleka jasné, Äi sú západnà Älenovia (Amerika, Británia a Francúzsko) pripravenà poskytnúť bezpodmieneÄné záruky, o ktoré sa Ukrajina snažÃ. Obe strany sa dohodli, že podrobnosti rozhovorov budú tajiÅ¥. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už naznaÄil, že akákoľvek navrhovaná dohoda bude predmetom referenda.
Bezprostrednou reakciou Kremľa na túto myÅ¡lienku bolo, že pokrok sa stal âpomalÅ¡Ãm a menej podstatným, ako bolo potrebnéâ. Ruský súhlas s každou dohodou by nepochybne priÅ¡iel rýchlejÅ¡ie, keÄže závisà od vôle len jednej osoby. Zostáva vÅ¡ak vidieÅ¥, Äi je pán Putin skutoÄne pripravený na kompromis.
S odhaľujúcou pauzou a nervóznym smiechom predstaviteľ spravodajskej služby povedal, že to bola pochybná úprimnosÅ¥ Ruska, ktorá ho priviedla k pesimizmu, pokiaľ ide o vyhliadky rokovanÃ. Môžu ponúknuÅ¥ najlepÅ¡iu prÃležitosÅ¥, ako sa vyhnúť ânoÄnémuâ scenáru zdĺhavého konfliktu a âSýriaizácieâ alebo rozdelenia Ukrajiny na bojujúce oblasti, povedal. Ale nezdalo sa, že by pán Putin bral rozhovory ani zÄaleka tak vážne ako Ukrajina.
To bolo jasné vo vyjednávacom tÃme âdruhej úrovneâ, ktorý poslal. âMoskva vždy využÃvala mierové rozhovory na manipuláciu programu. Rovnako ako nás obvinili z bombardovania naÅ¡ich vlastných ľudà a domov.â Predstaviteľ predpovedal, že Rusko bude pokraÄovaÅ¥ v ofenzÃve, aby si zabezpeÄilo zisky na juhu a východe krajiny a dokonÄilo brutálne obliehanie prÃstavu Mariupol,
Vyjednávaciu pozÃciu Ukrajiny posilnil prekvapivo priemerný vojenský výkon Ruska. ÃroveÅ profesionality sa znaÄne lÃÅ¡ila: lepÅ¡ia v jednotkách Äeliacich elitným silám Ukrajiny na juhovýchode, oveľa horÅ¡ia na severe a severovýchode av okolà Kyjeva. Zdá sa, že ruskà plánovaÄi sa zle prepoÄÃtali a zaujali vojenský postoj, ktorý predpokladal minimálny odpor. Ba Äo viac, nedokázali sa dostatoÄne pripraviÅ¥ ani na ten ružový scenár. Spravodajský dôstojnÃk povedal, že Rusko pokraÄovalo v útoku bez Äo i len základnej koordinácie svojich vojenských jednotiek. Bol to “zázraÄný” prejav nedbanlivosti alebo sabotáže, povedal, Äo malo predvÃdateľné následky v poÄte mÅtvych a zranených.
Ukrajina tvrdÃ, že Rusko od zaÄiatku konfliktu stratilo viac ako 15 000 vojakov, Äo mnohà považujú za divoké preháÅanie. Ale 21. marca správa v Komsomolskaja Pravda, spoľahlivo provládnych ruských novinách, naznaÄila, že doteraz zomrelo až 9 861 ruských vojakov a ÄalÅ¡Ãch 16 153 bolo zranených. To by vyradilo z Äinnosti zhruba 13 % pôvodných inváznych sÃl a je to zlé porovnateľné s celkovými stratami, ktoré utrpel Sovietsky zväz poÄas desaÅ¥roÄia vojny v Afganistane, keÄ zahynulo približne 15 000 ľudÃ. Ruský bulvárny dennÃk neskôr tvrdil, že bol napadnutý hackermi a ÄÃsla odstránil. Ale aj keby správa nebola správna, miera opotrebovania sa zdá byÅ¥ dostatoÄne vysoká na to, aby dala Kremľu motiváciu usilovaÅ¥ sa o vyjednaný mier.
Zelenskyj opäť vyzval na osobné stretnutie s Putinom, ktorý zatiaľ prÃležitosÅ¥ na rozhovor odmietol. Vyjednávania museli byÅ¥ úspeÅ¡né, povedal Zelenskyj, pretože alternatÃvou bola âtretia svetová vojnaâ. Jeho spravodajský dôstojnÃk bol menej optimistický a predpovedal, že vojna bude pokraÄovaÅ¥, kým nebudú ruské sily âúplne vyÄerpanéâ.
Mala Ukrajina na to prostriedky?
“MusÃme ich maÅ¥,” povedal.
“Pretože nemáme inú možnosÅ¥ a chceme zostaÅ¥ nažive”