Ruská invázia na Ukrajinu vraj podľa ruského plánu, ale je tu jeden háčik a tým je druhá stran konfliktu, Ukrajina. Plánom ruskej invázie. Utajovaný dokument, ktorý bol údajne zostavený predtým, ako ruské jednotky prekročili hranicu, počíta s úplným ovládnutím Ukrajiny: zabavením súkromného majetku a prevzatím bánk, dopravy, prístavov a volených inštitúcií. Existujú ustanovenia o federácii bábkových „ľudových republík“ a možno o ich pripojení k Rusku, ak to bude potrebné. Existuje riadok o „denacifikácii“ ukrajinského vzdelávacieho systému, nech už to znamená čokoľvek.

Ruská invázia na Ukrajinu vraj podľa plánu

V porovnaní s týmto totalitným zoznamom želaní sa mierové rokovania s Ruskom zdajú byť rozumnejšie. Rusko predkladá štyri hlavné požiadavky: vyhlásenie ukrajinskej neutrality; formálny súhlas Ukrajiny s tým, že Krym, ktorý Rusko obsadilo v roku 2014, je ruským územím a že oblasť Donbasu na východe Ukrajiny, ktorú kontrolujú separatisti podporovaní Ruskom, je nezávislá; demilitarizácia Ukrajiny; a oslobodenie Ruska od západných sankcií. Zdá sa, že Ukrajina je pripravená súhlasiť s niekoľkými z týchto požiadaviek, vrátane vzdania sa perspektívy členstva v NATO a prijatia nejakého kompromisu o okupovaných územiach. Tureckí a izraelskí partneri vítajú to, čo označujú ako pokrok, ktorý spája obe strany.

Ale sú tu dva veľké problémy

Prvým je ruská maximalistická definícia demilitarizácie. Chce, aby Ukrajina zredukovala svoju armádu na 50-tisíc, čo je pätina jej súčasnej veľkosti. Po mesiaci krvavých obetí je len málo ľudí na Ukrajine pripravených súhlasiť s takýmto rezom. Druhým je ukrajinské presvedčenie, že Vladimir Putin nestiahne svoje sily z oblastí východnej a južnej Ukrajiny, ktoré dobyli alebo sa chystajú dobyť. Je tu trpká skúsenosť: ruské jednotky zostali na Donbase napriek tomu, že sa museli stiahnuť podľa dohôd z Minska z rokov 2014-15.

Sekundárne diskusie sa týkajú rozsahu nových bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Hovorilo sa o vzorci, ktorý zahŕňa päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN plus Turecko; nie je však ani zďaleka jasné, či sú západní členovia (Amerika, Británia a Francúzsko) pripravení poskytnúť bezpodmienečné záruky, o ktoré sa Ukrajina snaží. Obe strany sa dohodli, že podrobnosti rozhovorov budú tajiť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už naznačil, že akákoľvek navrhovaná dohoda bude predmetom referenda.

Bezprostrednou reakciou Kremľa na túto myšlienku bolo, že pokrok sa stal „pomalším a menej podstatným, ako bolo potrebné“. Ruský súhlas s každou dohodou by nepochybne prišiel rýchlejšie, keďže závisí od vôle len jednej osoby. Zostáva však vidieť, či je pán Putin skutočne pripravený na kompromis.

S odhaľujúcou pauzou a nervóznym smiechom predstaviteľ spravodajskej služby povedal, že to bola pochybná úprimnosť Ruska, ktorá ho priviedla k pesimizmu, pokiaľ ide o vyhliadky rokovaní. Môžu ponúknuť najlepšiu príležitosť, ako sa vyhnúť „nočnému“ scenáru zdĺhavého konfliktu a „Sýriaizácie“ alebo rozdelenia Ukrajiny na bojujúce oblasti, povedal. Ale nezdalo sa, že by pán Putin bral rozhovory ani zďaleka tak vážne ako Ukrajina.

To bolo jasné vo vyjednávacom tíme „druhej úrovne“, ktorý poslal. „Moskva vždy využívala mierové rozhovory na manipuláciu programu. Rovnako ako nás obvinili z bombardovania našich vlastných ľudí a domov.“ Predstaviteľ predpovedal, že Rusko bude pokračovať v ofenzíve, aby si zabezpečilo zisky na juhu a východe krajiny a dokončilo brutálne obliehanie prístavu Mariupol,

Vyjednávaciu pozíciu Ukrajiny posilnil prekvapivo priemerný vojenský výkon Ruska. Úroveň profesionality sa značne líšila: lepšia v jednotkách čeliacich elitným silám Ukrajiny na juhovýchode, oveľa horšia na severe a severovýchode av okolí Kyjeva. Zdá sa, že ruskí plánovači sa zle prepočítali a zaujali vojenský postoj, ktorý predpokladal minimálny odpor. Ba čo viac, nedokázali sa dostatočne pripraviť ani na ten ružový scenár. Spravodajský dôstojník povedal, že Rusko pokračovalo v útoku bez čo i len základnej koordinácie svojich vojenských jednotiek. Bol to “zázračný” prejav nedbanlivosti alebo sabotáže, povedal, čo malo predvídateľné následky v počte mŕtvych a zranených.

Ukrajina tvrdí, že Rusko od začiatku konfliktu stratilo viac ako 15 000 vojakov, čo mnohí považujú za divoké preháňanie. Ale 21. marca správa v Komsomolskaja Pravda, spoľahlivo provládnych ruských novinách, naznačila, že doteraz zomrelo až 9 861 ruských vojakov a ďalších 16 153 bolo zranených. To by vyradilo z činnosti zhruba 13 % pôvodných inváznych síl a je to zlé porovnateľné s celkovými stratami, ktoré utrpel Sovietsky zväz počas desaťročia vojny v Afganistane, keď zahynulo približne 15 000 ľudí. Ruský bulvárny denník neskôr tvrdil, že bol napadnutý hackermi a čísla odstránil. Ale aj keby správa nebola správna, miera opotrebovania sa zdá byť dostatočne vysoká na to, aby dala Kremľu motiváciu usilovať sa o vyjednaný mier.

Zelenskyj opäť vyzval na osobné stretnutie s Putinom, ktorý zatiaľ príležitosť na rozhovor odmietol. Vyjednávania museli byť úspešné, povedal Zelenskyj, pretože alternatívou bola „tretia svetová vojna“. Jeho spravodajský dôstojník bol menej optimistický a predpovedal, že vojna bude pokračovať, kým nebudú ruské sily „úplne vyčerpané“.

Mala Ukrajina na to prostriedky?
“Musíme ich mať,” povedal.
“Pretože nemáme inú možnosť a chceme zostať nažive”